Moje životné výhry

Keď som sa postavil na štart Behu ulicami mesta Krompách v roku 2000 ako čerstvý prvák miestneho gymnázia, ani som netušil, čo budem robiť o 22 rokov.

Dnes sa za týmto obdobím obhliadam v pokore a vďake.

Je mi veľkou cťou, že patrím medzi prvých absolventov 8-ročného Gymnázia Krompachy, ktorí úspešne ukončili štúdium v roku 2005. Na Gymnázium v Krompachoch som nastúpil ako desaťročné batoľa, nepopísaný list. Veľmi mi pomohlo, že naša pani triedna profesorka Jana Darvasiová sa nás ujala hneď od začiatku a stali sme sa jej ďalšími deťmi. Spôsobili sme jej viacero vrások, keďže sme na gymnáziu študovali počas najbúrlivejšieho obdobia dospievania, ale vďaka starostlivosti pani profesorky sme to všetko zvládli.

Osemročné štúdium na Gymnáziu v Krompachoch ma komplexne pripravilo na štúdium na vysokej škole, ale najmä vo mne natrvalo zakorenilo túžbu po celoživotnom vzdelávaní a rozvíjaní sa. Jedným z najväčších prínosov štúdia bol skvelý základ anglického jazyka, z ktorého ťažím dodnes.

Gymnázium v Krompachoch bola pre mňa taká prirodzená a samozrejmá voľba. Aj tie najsamozrejmejšie rozhodnutia však môžu byť také, ktoré vám ukážu ďalšie životné smerovanie. A Gymnázium Krompachy bolo takým rozhodnutím.

Pre mnohých ľudí znamená chodenie do školy len nadobúdanie nových poznatkov a vedomostí z rôznych oblastí. Čo je ale z môjho uhla pohľadu oveľa dôležitejšie, je ukázať mladým ľudom, ako si stanoviť priority a objaviť cestu, po ktorej by sa chceli v živote uberať. Nie každá škola dokáže pomôcť svojim žiakom rozhodnúť sa, čo by v budúcnosti chceli robiť, no z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že Gymnázium v Krompachoch je škola, ktorá mi pomohla pripraviť sa na život, ktorý je predo mnou. Po ukončení štúdia na tomto gymnáziu v roku 2019 som začala študovať odbor Biomedical Sciences na Univerzite v Edinburghu, hlavnom meste Škótska.

Rok 2012 bol pre mňa zlomový, pretože som sa zamilovala do športovej streľby, ale aj preto, lebo som musela nastúpiť na strednú školu. Prvý deň na Gymnáziu v Krompachoch som cítila veľký tlak. Nevedela som, do čoho idem a ako to celé budem zvládať. Postupne som si začala zvykať na všetko, a to aj vďaka mojim super spolužiakom. Neodpustila by som si, keby som zabudla na našu triednu pani učiteľku Marcelu Hojstričovú, ktorá nás celý čas viedla. Pre mňa a, samozrejme, aj pre ostatných je výborným vzorom, ako sa správať dospelo a brať povinnosti zodpovedne. Touto cestou jej za všetko ďakujem. Z predmetov ma najviac zaujímala biológia, geografia a telesná výchova.

Aj po 10 rokoch od ukončenia štúdia na Gymnáziu v Krompachoch hodnotím toto obdobie ako najdôležitejšie v mojom profesionálnom, ale aj osobnom živote. Dôležitá je motivácia jednotlivca. Ak sa k nej pridruží podporné školské prostredie a kvalitní pedagógovia, vznikne ideálny stav pre rozvoj potenciálu študenta.

Na gymnázium spomínam rád, lebo to boli moje najlepšie roky života. Spoznal som tam ľudí, s ktorými som nadviazal veľmi pevné priateľstvá a bol som medzi nimi skoro každý deň. Často som sa tešil do školy nielen preto, že sa niečo nové naučím, no aj preto, aby som bol medzi priateľmi, s ktorými som sa toľko nasmial, až mi tiekli slzy.

Prečo rada spomínam na gymnázium?
Prešli iba dva roky, no zdá sa mi to ako oveľa dlhší čas. Od mája 2014 už nie som študentkou gymnázia v Krompachoch, no spomínať naň tak skoro neprestanem

Na gymnáziu som študoval v rokoch 2006 – 2010 a rozhodne som nepatril medzi vzorných študentov. Neobľuboval som matematiku, fyziku, biológiu a všetko to korunovala štvorka z chémie, ako inak, na vysvedčení v prvom ročníku. Ako tak mi išli iba cudzie jazyky a rád som mal aj ten svoj – slovenský. Na „úspešného“ absolventa teda nič moc. Čo chcem týmto anti-motivačným úvodom povedať?

Pri výbere strednej školy som Gymnázium Krompachy vnímal trochu skepticky ako „vidiecke“ gymnázium. Viaceré pozitívne referencie ma však presvedčili k voľbe práve tejto školy. Už prvé mesiace štúdia ma presvedčili, že škola je kvalitná a za veľkými „mestskými“ gymnáziami nezaostáva. Dnes s odstupom času som presvedčený o správnosti výberu gymnázia a obzvlášť vďačný za možnosti, ktoré mi táto škola dala, a aj za individuálny prístup viacerých pedagógov.

Osem rokov strávených na Gymnáziu v Krompachoch mi umožnilo nadobudnúť a rozvíjať vedomosti prostredníctvom širokého spektra predmetov. Z týchto poznatkov nepochybne ťažím dodnes.

MOJE GYMNÁZIUM

Gymnázium v Krompachoch bola pre mňa najdôležitejšia škola v mojom živote. Naučila ma základom všetkého, v čom som úspešný. „Mysli v obrazoch, vnímaj veci ako by mohli byť, nielen ako sú,“ hovorila mi slovenčinárka, pani profesorka Eva Hritzová. Myslel som v obrazoch. Za svoje knihy som získal Cenu Ivana Krasku i celý rad iných ocenení. Napísal som Ondrovi Kandráčovi texty hitov Hej, sokoly, Dva duby, Včielku...

Som vďačný pedagógom Gymnázia v Krompachoch za kvalitné všeobecné vzdelanie, ako aj za možnosti venovať sa po škole môjmu najmilšiemu koníčku – hudbe. Počas stredoškolského štúdia sme mali k dispozícii miestnosť v priestoroch školy, kde sme s kapelou „Zmysly“ nacvičovali.

Volám sa Milan Kellner a v rokoch 1999 až 2007 som mal možnosť študovať v jednom z pilotných ročníkov na osemročnom Gymnáziu v Krompachoch. Vyhovoval mi zrýchlený vyučovací plán, ktorý nás posunul o rok dopredu pred našich rovesníkov. Najväčšou výhodou pre mňa bolo prostredie v obklopení starších žiakov, čo nás prinútilo skôr dospieť a poskytlo aj stimuláciu k sebazdokonaľovaniu, napríklad účasťou na častých medzitriednych vedomostných a športových súťažiach.