Nové

V autobuse vládla atmosféra plná očakávania a nadšenia. Veď, kto by si nechcel aspoň na pár dní oddýchnuť od školských povinností a zažiť niečo nové? Tentoraz sa náš výlet niesol v znamení histórie, geografie a, samozrejme, aj telesnej výchovy. Po niekoľkohodinovej ceste plnej smiechu a veselého štebotania sme dorazili k prvej zastávke nášho programu – zámku Janovice u Rýmařova.

Práve tam na nás už čakali spolužiaci z družobného gymnázia. Pripravili si pre nás rôzne aktivity ako odvetu za minulý rok, keď sme ich hostili my a oni s poriadnou dávkou škodoradosti sledovali, ako sa trápime s českými hlavolamami. Tentoraz sme si teda úlohy vymenili! Zámok Janovice nás očaril svojím interiérom aj bohatou históriou. Pri prehliadke sme sa dozvedeli viac o živote urodzených dám a pánov, ktorí kedysi obývali jeho priestory, a na chvíľu sme sa preniesli do dávnych čias.

Po nabitom programe sme sa konečne presunuli na miesto, ktoré sa na najbližšie tri noci stalo naším domovom – do domova mládeže v Rýmařove. Jeho študenti nám na tento čas prenechali svoje izby. O pohodlie a plné žalúdky sa postarali pani kuchárky, ktoré nám každý deň pripravovali chutné jedlá. Na takýto servis by si človek veru rýchlo zvykol!

Druhý deň sme odštartovali objavovaním Mladečských jaskýň. Pod zemou sme preskúmali fascinujúci svet dávneho praveku a spoznali archeologické náleziská ukrývajúce stopy našich dávnych predkov. Potom sme sa opäť dostali na povrch a absolvovali krátku túru, ktorú sme si spestrili poriadnou dávkou adrenalínu. Najodvážnejší z nás sa odhodlali prejsť aj voľne prístupnou jaskyňou. V úplnej tme sa viacerí na chvíľu stratili, no napokon sme všetci úspešne uzreli denné svetlo. A hoci to bola pre niektorých poriadna skúška odvahy, o zážitky rozhodne nebola núdza!

Nasledovala pokojnejšia zastávka – prehliadka miestnej židovskej synagógy v Lošticiach. Dozvedeli sme sa viac o histórii židovskej komunity a pri návšteve mesta sme ochutnali aj tradičné olomoucké tvarôžky. Niektorí z nás tak objavili novú pochúťku, iní si možno odniesli aspoň zaujímavú gastronomickú skúsenosť.

Za jeden z najlepších zážitkov celého dňa by však mnohí z nás označili návštevu zrúcaniny hradu Brníčko. Výstup na kopec bol síce namáhavý a viacerí sme mali chuť to vzdať, no výhľad na vrchole stál za každú kvapku potu. Okrem dychberúcich výhľadov nás čakala aj ochutnávka stredoveku. Vyskúšali sme si streľbu z historických lukov a kuše, boj s mečmi či hod sekerou. Na chvíľu sme sa tak mohli cítiť ako skutoční stredovekí bojovníci.

Ani tretí deň nám nedoprial veľa oddychu. Naším cieľom bol vrch Cvilín pri Krnove, kde sa nachádza pútnické miesto s vyhliadkovou vežou. Pohľad na schody, ktoré sa pred nami týčili, bol už zdola poriadne odstrašujúci. Výstup preveril našu kondíciu, no napokon sme ho spoločnými silami zvládli.

Potom sme pokračovali miernejšou cestou k ďalšej zrúcanine – hradu Šelenburk. Naše nadšenie postupne rástlo, no veľkú zásluhu na tom mal aj obed, ktorý nás čakal v Krnove, meste známeho výrobou kofoly. Po výdatnom jedle sme už s väčšou ochotou počúvali aj komentovanú prehliadku mesta. Hoci počas nej niekoľkokrát zaznela otázka: „Kedy tam už budeme?“, nakoniec sme sa dočkali zaslúženého oddychu.

Posledný deň bol pre mnohých z nás azda najočakávanejší. Naše kroky viedli do Olomouca, mesta s jedinečným orlojom, ktorý sme mohli obdivovať na vlastné oči a počuť na vlastné uši. Prezreli sme si historické centrum a vypočuli si aj povestné kikiríkanie kohúta na orloji. Tí najvytrvalejší si navyše vyšliapali približne 400 schodov na vežu, odkiaľ sa im naskytol nádherný pohľad na mesto ako na dlani. A potom už hurá do nákupného centra Šantovka! Niektorí sa tešili na nákupy, iní na chvíľu voľna. Prejsť celým centrom však nebolo také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdalo – nájsť ten správny východ sa ukázalo ako celkom slušná výzva. Keď sa nám to napokon podarilo, rozlúčili sme sa s našou skvelou pani sprievodkyňou a nasadli do autobusu, ktorý nás odviezol späť domov.

Cestu sprevádzal náš spev z plných pľúc. Návrat sa nám veľmi nepozdával a predstava, že sa opäť vrátime do školských lavíc, nás príliš nelákala. Napriek tomu sme si domov priniesli množstvo nových zážitkov, poznatkov a spomienok, ale aj nových kamarátov z družobnej školy. Ďalšie miesto na našom cestovateľskom zozname sme si tak mohli s radosťou odškrtnúť.

Už teraz sa tešíme na budúci rok, keď k nám zavítajú naši kamaráti z Rýmařova. Tentoraz bude rad na nás, aby sme im ukázali krásy Slovenska, pripravili nezabudnuteľný program a opäť o kúsok upevnili naše priateľstvá.

                                                                                                            Ella Čiasnohová, septima

Prezrite si aj fotografie v galérii: Gymnazisti opäť na cestách - Rýmařov a jeho okolie