„Používaj rozum a logiku. Mysli na jednotky a pozor na nuly,“ hovorieval pán profesor matematiky Marko Skurka. Vždy na to myslím, keď robím rozhodnutia. Aj vďaka tomu som úspešne riadil a riadim veľké inštitúcie: Slovenský rozhlas v Bratislave či Tlačovú agentúru Slovenskej republiky. „Keď nevládzeš, si ešte len v polovici,“ usmieval sa profesor Andrej Dudič na telesnej pri dlhých behoch. Aj vďaka tomu sa nevzdávam, som vytrvalý v práci, a behávam polmaratóny. „Bez jazyka sa s ľuďmi nedohovoríš,“ opakovala angličtinárka Margita Zilvarová. Na mojich štúdiách na University of East Anglia či University of Tennesse v USA i pri stretnutiach s diplomatmi a manažérmi po celom svete, som si to pripomínal. Takto by som iste mohol spomínať aj na ďalších profesorov, vzácnych a múdrych ľudí. Aj tieto impulzy a mnoho iných vecí mi dalo moje gymnázium.

Kvalita nie je na mapách. Neplatí, že čím väčšie mesto, tým lepšia škola. Poviem to inak: keby som nebýval až v Bratislave, tak dám svoje deti určite na krompašské gymnázium. Moja najstaršia dcéra Ľubica študuje na Karlovej univerzite, stredná Lujza sa dostala na siedmu najlepšiu univerzitu sveta University College London. Krompašská škola je inšititúcia, kde majú výborných a obetavých pedagógov. Ich profesionalita, náročnosť, ale i ľudskosť, dáva šance na úspech v ďalšom štúdiu i živote. Je to moderná škola, na ktorú som pyšný. Býval som istú dobu vedľa Joža Cillera, čo je huslista zo skupiny Lojzo. Teraz bývam v blízkom susedstve Joža Ráža. Vždy, keď vidím Joža na ulici, spomeniem si na slová hitu Elánu a Lojza z čias mojej maturity : „Že mi je ľúto“. Je mi ľúto za rokmi na Gymnáziu v Krompachoch, lebo boli krásne a obohacujúce. A som na tú školu hrdý. Odporúčam ju každému, kto váha. Je to moja škola.